Slušný a lojálny odborník s dlhoročnými skúsenosťami. Dokonalá kombinácia. Dokonalosť žiaľ neexistuje a teda aj dokonalých zamestnancov je asi skôr menej než viac. A dilema je na svete. Koho si nechať a koho poslať preč?

Hlavne vtedy, keď sa má majiteľ alebo vedenie firmy z nejakého dôvodu rozhodnúť, či a koho, resp. nie vždy majú úplne jasno v tom, kto z ich zamestnancov má pre nich naozaj význam a koho by sa mali snažiť udržať čo najdlhšie vo firme.

Často dostávam otázku, koho by som si nechala vo firme ja. Slušného, lojálneho, hoci s pracovnými nedostatkami alebo odborníka so skúsenosťami, ktorý síce všetko vie ale jeho negatívny prístup, nezáujem a  správanie bez rešpektu ku komukoľvek, všetkým prekáža. Odpoveď sa hľadá ťažko, pretože nie vždy poznám úplne všetky okolnosti alebo súvislosti. Kritériá má tiež každý iné a aj priority a hodnoty vyznáva rôzne.

Rozhodujúce je tiež, ako sa správa k zamestnancom konkrétne vedenie firmy alebo majiteľ. Aké sú tam vzťahy medzi ľuďmi a či je obojstranný záujem, aby bola spokojná nielen firma ale aj zamestnanec … atď atď.

Vidím v každodennej praxi, že ak sú kvalitné vzťahy a záujem o obojstrannú spokojnosť, vtedy je aj vnútorná motivácia silnejšia a zamestnanci “nevyhoria” tak skoro, hoci možno ich výsledky nie sú vždy úplne 100%-né ale z dlhodobého hľadiska sú postačujúce.

Ak si mám teda vybrať, kto je pre firmu dôležitejší, vyberám si slušnosť a lojálnosť pred odbornosťou a skúsenosťou. To, čo potrebujú ľudia vedieť a ovládať, sa ich dá skôr či neskôr naučiť, ale slušne sa správať, rešpektovať majiteľa, zákazníka a firmu ako zdroj svojho príjmu a schopnosť byť lojálny, to musí mať človek jednoducho v sebe. Hotovo. Bodka.