Presvedčenia o nás, o našich schopnostiach a možnostiach môžu ovplyvniť naše rozhodnutia, dokonca naše osudy. Keď sme presvedčení, že je niečo pravda, tak sa podľa toho aj správame. Presvedčenia sú ako mapy, ktoré nás vedú k našim cieľom. Poznáte výrok Henryho Forda, ktorý znie: “Či už veríme, že niečo dokážeme, alebo že to nedokážeme, vždy budeme mať pravdu.”?
Boli ste už niekedy v situácii, keď ste boli úplne presvedčený, že niečo dokážete, alebo naopak ste o výsledku už vopred pochybovali a boli ste presvedčený, že to nezvládnete? Cítili ste ten rozdiel? Vaše presvedčenie totiž vždy ovplyvnilo váš postoj a ten zase konkrétnu akciu, ktorú bolo treba na splnenie toho, čo ste si želali. Niekedy úplne stačí, keď nevieme, že sa niečo nedá a používame zdravý rozum bez obmedzení :-).
Ak sa budete chcieť dozvedieť na túto tému viac, prečítajte si aj skvelú knihu od Barryho Siskinda: ČMELIACI NEMÔŽU LIETAŤ. Podľa vedeckých poznatkov je totiž čmeliak natoľko zavalitý a jeho krídla sú tak malé, že je úplne nemožné, aby mohol lietať. Lenže čmeliak to nevie, takže si veselo lieta, a to čo si myslia odborníci na lietanie, je mu ukradnuté.
Jeden krátky príbeh:
Mladý študent univerzity raz zaspal na prednáške. Keď ho prebudilo zvonenie oznamujúce koniec hodiny, prebral sa a rýchlo začal opisovať príklad, ktorý bol napísaný na tabuli. Predpokladal, že tento príklad je ako vždy domácou úlohou. Nebol to žiadny premiant triedy a vedel, že ak neodovzdá všetky domáce úlohy, s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť opakovať ročník. Vrhol sa teda s veľkým úsilím do riešenia príkladu. Príklad bol veľmi obtiažny a nedarilo sa mu takmer celý týždeň nájsť riešenie. Nevzdal sa, motivácia postúpiť do ďalšieho ročníka bola veľmi silná. Nakoniec príklad vyriešil a na ďalšej prednáške odovzdal vypočítaný príklad profesorovi. Ten z toho skoro odpadol. Študent sa až pochvíli dozvedel, že príklad, na ktorom celý týždeň s obrovským nasadením pracoval, bol profesorom považovaný za neriešiteľný a bol na minulej prednáške uvedený ako typická ukážka neriešiteľného príkladu.
Čo sa stalo? Šudent sa pustil do riešenia, pretože netušil, že príklad bol profesorom považovaný za neriešiteľný. Pre neho riešiteľný bol, pretože riešiteľnosť jednoducho predpokladal. Dokonca predpokladal, že ak sa mu ho nepodarí vyriešiť, nepostúpi do vyššieho ročníka. Keby vedel, že príklad je považovaný za neriešiteľný, nikdy by takoľko času a úsilia nevenoval na jeho vypočítanie a s najväčšou pravdepodobnosťou by výsledok naozaj nenašiel.
Všetci tí, ktorí boli v niečom úspešní, mali spoločné to, že boli presvedčení, že úspešní byť môžu. A tým, že presvedčili seba, pôsobili presvedčivo aj na svoje okolie.
